Sklo je tvrdý a krehký materiál

Sklo je tvrdý a krehký materiál. Pokiaľ sa však roztaví pri vysokej teplote a potom sa cez malé otvory rýchlo vtiahne do veľmi jemných sklenených vlákien, je tento materiál veľmi pružný. To isté sklo, prečo je bežné blokové sklo tvrdé a krehké, kým sklolaminát mäkké a húževnaté? V skutočnosti sa to dá dobre vysvetliť podľa geometrických princípov.
Predstavte si, že ohýbate palicu (za predpokladu, že nie je zlomená), potom sa rôzne časti palice zdeformujú v rôznej miere, konkrétne vonkajšia strana je natiahnutá, vnútro stlačená a veľkosť osi je takmer nezmenená. Pri ohýbaní pod rovnakým uhlom platí, že čím je palica tenšia, tým menší je stupeň vonkajšieho natiahnutia a tým menší je stupeň vnútorného stlačenia. Inými slovami, čím tenšie, tým menší je stupeň deformácie miestneho napätia alebo tlaku pri rovnakom stupni ohybu. Akýkoľvek materiál môže prejsť určitým stupňom nepretržitej deformácie, dokonca ani sklo nie je výnimkou, ale maximálna deformácia, ktorú krehké materiály znesú, je menšia ako u tvárnych materiálov. Keď je sklenené vlákno dostatočne tenké, aj keď dôjde k veľkému stupňu ohybu, jeho lokálna deformácia v ťahu alebo tlaku je veľmi malá, v rámci únosnosti materiálu, takže sa nerozbije.
Je vidieť, že húževnatosť a krehkosť materiálov nie sú absolútne. Výkon materiálu nesúvisí len s jeho vnútorným zložením a štruktúrou, ale aj s jeho mierkou. Okrem toho to súvisí aj s faktormi, ako je režim silového ložiska. Napríklad mnohé materiály sa pri veľmi pomalom vonkajšom pôsobení správajú ako tekutiny a pri rýchlom vonkajšom pôsobení sa správajú ako tuhé telesá. Preto je pri analýze vlastností materiálu potrebné zvážiť aj konkrétne použitie alebo ovplyvnené scenáre.